Raňajky, ktoré som vynechávala

Raňajky, ktoré som vynechávala
ElitPro Akadémia · 2. 11. 2026 · @martin
Utorok, 5:20
Volám sa Lea, mám štrnásť a môj deň sa začína v tme. Budík, plávky, uterák, bunda. O šiestej musím byť vo vode.
Na raňajky čas nebol nikdy. Najem sa po tréningu. A aj tak sa mi ráno nechce jesť. Mama mi na stole nechávala banán. Ja som ho nechávala tam.
Myslela som si, že prázdny žalúdok ma robí ľahšou. Rýchlejšou. Ostrejšou.
Tretia séria
Tréning šiel dobre asi dvadsať minút. Potom mi začali ťažknúť ruky. Pri tretej sérii 100-viek som videla čierne bodky pred očami a musela som sa chytiť okraja bazéna.
Som len unavená. Zajtra to bude lepšie.
Nebolo. V sobotu boli krajské preteky. Raňajky som opäť vynechala, lebo som bola nervózna. V poslednej dĺžke ma predbehli dve dievčatá, ktoré som na tréningoch porazila desaťkrát. Na tabuli som skončila štvrtá. Medaila chýbala o 31 stotín.
V šatni som plakala. Nie preto, že som nemala silu. Ale preto, že som nevedela, kam zmizla.
Trénerka a banán
V pondelok si ma trénerka zavolala k štartovému bločku. Nepýtala sa na techniku. Spýtala sa, čo som mala na raňajky.
„Nič," povedala som. „To je ono," odpovedala.
Vysvetlila mi to jednoducho. Cez noc telo neodpočíva tak ako ja. Pracuje, dýcha, rastie a po desiatich hodinách bez jedla má ráno zásoby energie nízko. Keď skočím do vody nalačno, plávam na rezerve. A rezerva sa minú práve vtedy, keď ide do tuhého.
„Nemusíš sa ráno prejedať," povedala. „Malé raňajky pred tréningom, veľké po ňom. A pred pretekmi poriadne jedlo dve až tri hodiny vopred."
Moje nové ráno
Budík zvoní stále o 5:20. Ale prvé čo urobím, je pohár vody. Potom banán alebo hrianka s medom – niečo malé, čo sa rýchlo strávi. Zjem to v aute cestou na bazén.
Skutočné raňajky mám po tréningu, do hodiny. Ovsenú kašu s mliekom a ovocím, alebo vajíčka s chlebom a jogurt. Sacharidy, aby sa doplnilo, čo som vyplávala. Bielkoviny, aby sa svaly mali z čoho opraviť. Do školy už nechodím ako zombie.
Tretí týždeň som tretiu sériu doplávala bez čiernych bodiek. Na ďalších pretekoch som poslednú dĺžku neprežívala. Bojovala som v nej. A tentoraz som na tabuli videla svoje meno na druhom mieste.
Najprv tanier, potom prášok
Tých 31 stotín som nestratila v poslednej dĺžke. Stratila som ich o 5:20 v kuchyni, pri banáne, ktorý zostal na stole.
Plávanie, futbal, tenis aj hokej – každý tréning začína pri stole. Rodičia, tréneri: zajtra ráno sa nespýtajte, či má váš športovec zbalenú tašku. Spýtajte sa, čo zjedol.
Viac príbehov a praktických návodov pre mladých športovcov nájdete v ElitPro Akadémii.




